Špalda

Hitom posledných rokov je renesancia špaldy. Pšenica špalda je jednou z najstarších a najkvalitnejších kultúrnych obilnín. (Predchodcami špaldy bola len jednozrnka a dvojzrnka.) Jedná sa o nešľachtený druh pšenice, známy hlavne z území Blízkeho východu. Pestovala sa už v starom Egypte ale aj na našom území sa našli zuhoľnatené časti tejto rastliny staré 7 000 rokov. Až postupne sa z nej vyšlachtila potravinárska pšenica, ktorá špaldu pre lepšie výnosy, nahradila a vlastne spôsobila takmer zánik jej pestovania. V skutočnosti jej vlastnosti ju posúvajú pred pšenicu.

Obsahuje až 17% bielkovín na rozdiel od 12% ostatných obilnín. Pozitívne sú aj 2,5% tuku, ktorý je zložený z nenasýtených mastných kyselín. Z minerálnych látok by som spomenul hlavne horčík, draslík, fosfor, zinok a z vitamínov predovšetkým vitamíny skupiny B. Vysoký obsah vlákniny napomáha peristaltike čriev a uľahčuje trávenie. Zo zdravotného hľadiska sa špalde pripisujú pozitívne účinky na stimuláciu imunitného systému, cení sa jej ľahká stráviteľnosť a vhodnosť pri liečení niektorých alergií. 

Zrno špaldy je chránené v pluchách, ktoré ju dokonale chránia pred plesňami, hmyzom a vonkajším prostredím. Pre svoju prirodzenú ochranu sa špalda stáva zaujímavou pri pestovaní v ekologickom hospodárstve. Pred spracovaním a konzumáciou sa pluchy opatrne odstraňujú a jej ďalšie spracovanie závisí od druhu finálneho výrobku, ale ďalej už všetko prebieha podobne ako u klasických obilnín.