Mak

Mak sa  u nás začal pestovať až začiatkom 19. storočia, jeho história je však oveľa staršia. Poznali ho už starí Egypťania, okolo roku 3000 pred naším letopočtom ho uctievali Sumeri ako kultovú rastlinu. Liečivé účinky mliečnej šťavy maku poznali aj starí Gréci, Indovia, Arabi aj Číňania. Dnes je pestovanie tejto plodiny v niektorých krajinách zakázané, alebo aspoň kontrolované. Dôvod je veľmi jednoduchý: biela šťava vylisovaná z nedozretých makovíc obsahuje ópium.

Mak je v mnohých regiónoch Slovenska neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Tradícia hovorí, že ak na sviatočnom stole nechýba, bude mať domácnosť v nasledujúcom roku hojnosť všetkého. Semená maku môžu byť biele, ružové, hnedé, sivé, no najčastejšie sú rozličné odtiene modrej.

Mak má pomerne veľa bielkovín, tvoria až dvadsať percent jeho obsahu. Okolo štyridsať percent tvoria tuky, ide najmä o glyceridy kyseliny linolovej. Nezanedbateľný je aj podiel vlákniny, v sto gramoch maku jej býva okolo 4,5 gramu.  Z vitamínov treba spomenúť vitamín E, z minerálnych látok najmä vápnik, horčík a železo.

Osobitne treba vyzdvihnúť vápnik, v sto gramoch maku sa ho nachádza až 1400 miligramov, čo je najviac zo všetkých potravín.Je to dvanásťkrát viac ako má mlieko, trikrát viac než syry. 1 PL pomletého maku stačí na vykrytie dennej potreby vápnika. Podľa najnovších výskumov je využiteľnosť vápnika z rastlinných zdrojov oveľa vyššia ako z mlieka a mliečnych výrobkov, v ktorých je vápnik viazaný na kazeín. Pravidelná konzumácia maku môže preto významne prispieť k prevencii osteoporózy – ochorenia z nedostatku vápnika, ktoré vo vyspelých krajinách nadobúda charakter epidémie. Mnohí ľudia tiež uvítajú upokojujúce účinky maku a jeho priaznivý vplyv na zdravotný stav vlasov, nechtov a zubov.