Klamstvá

Meníme svoju stravu, upravujeme ju podľa nejakých kritérií. Podľa kritérií, ktoré nás potom zaraďujú do rôznych skupín. Vegetariánov, vegánov, vitariánov. Síce upravíme stravu tak, že môžeme o sebe povedať, že sme dajme tomu vegánom. Ale veľa z nás začína klamať samých seba, klamať svoje telo. Chceme z jedálnička vyradiť mäso, mlieko, syry, bielu múku, cukor, kuchynskú soľ, ale v skutočnosti sa týchto vecí nevieme vzdať. Začíname hľadať náhrady, vymýšľať, čo by sme čím mohli nahradiť. Nie sme schopní sa rovno presunúť k prirodzenosti. Ak by nám nechýbalo mäso, tak by sme nehľadali silné bielkovinové koncentráty ako sú tofu, robi mäso, seitan, tempeh. Alebo ak by nám nechýbalo mlieko, nehľadali by sme hneď po jeho vyradení nejakú vhodnú náhradu v podobe krabicového rastlinného mlieka. Na jednu stranu sa chceme vzdať mlieka a na druhú stranu hľadáme, aké iné by sme mohli použiť do nášho receptu, aby sa nám vydaril. Hľadáme tú najlepšiu alternatívu a nakoniec si povieme, že tento druh mlieka je najlepšou náhradou. A čo syry? Ak by sme sa ich ozaj chceli vzdať, nebudeme hľadať nejaké vegánske syrové výmysly. Možno sami seba budete utvrdzovať, že tieto potraviny  konzumujete kvôli sóji, či obilninám, z ktorej je náhrada syru, či mlieka vyrobená. Ale ak chcete konzumovať sóju, tak prečo vo forme niečoho, čo má pripomínať klasický syr, vo forme niečoho, čo má pripomínať mäso, párky, šunku? Prečo si nepripraviť naozaj jednoduché jedlo zo sóje, keď chcete jesť sóju. Podobne je to pri obilninách. Ak chcem konzumovať raž, špaldu, prečo ju mlieť a upravovať do formy chleba? Ak ozaj chcete špaldu kvôli jej prínosu pre telo, tak ju vychutnajte v pôvodnom stave.

Tiež sa mnohí rovno z konvenčnej stravy presúvame k vitariánstvu. Hovoríme, že sa presúvame k jednoduchosti, k prirodzenosti. Lenže my zmeníme len suroviny a chceme, aby na našom stole zostali tie isté hotové jedlá. Robíme vitariánske špagety, palacinky, sushi, burgery, pizzu, mafiny, štrúdle, hranolky, krokety, ryžu, krekry, chlieb. Toto všetko si dokážeme povymýšľať a snažíme sa to spraviť tak, aby to sa to chuťou čo najviac priblížilo k našim predchádzajúcim jedlám. A pritom nám je jedno, čo všetko miešame dokopy.  Hlavne, že sa to približuje chuti, ktorú poznáme. Riadime sa stále svojim neskrotným jazykom.

Prečo sa klamať? Prečo, ak máme chuť na staré dobré palacinky od maminky, začneme vymýšľať nejakú náhradu? Ak na ne máme chuť, tak ich raz za čas skonzumujme a ak ich nechceme jesť, tak ich hoďme  za hlavu a zabudnime na všetky konvenčné jedlá. Väčšina týchto jedál je vyrábaná zo surovín, ktoré samotné nemajú žiadnu chuť a hodnotu. Najprv sa obilniny, zelenina, cukrová repa, a ostatné suroviny zničia a potom ich treba miešať dokopy, dochucovať a dosáľať, aby mali aspoň ako takú chuť.

Prečo však takto miešať potraviny pri prirodzenej rastlinnej strave? Prečo s niečím miešať banány a robiť z nich palacinky? Prečo sa klamať banánom? Ak máme chuť na banán, vychutnajme si banán, ak máme chuť na staré dobré palacinky, vychutnajme si tie.

Prirodzené potraviny majú svoju hodnotu, nie sú zničené a zbavené chutí, netreba ich s niečím miešať dokopy, aby chuť získali. Vychutnajme prirodzenú chuť jabĺk, mandariniek, banánov, mrkvy, slnečnice... Načo z nich robiť nejaký umelý produkt, keď sú sami o sebe dokonalé?

Radovan