Zmysel života - strava?

Keď niekedy pozorujem svoje okolie, hlavne to virtuálne, začnem uvažovať, čo vlastne strava znamená v našom živote.

Prvú stravu nám do úst začnú vkladať naši rodičia, sú naším vzorom v stravovaní a v detstve ich príklad v strave nasledujeme. Oni do nás vkladajú ten základ. Väčšinou sa naša strava odvíja od toho, čo do nás v minulosti rodičia vložili.

Neskôr na nás pôsobia naši priatelia v škôlke, škole. Niektorí priatelia sa tiež môžu stať našimi vzormi a snažíme sa ich napodobniť.

Na strednej škole sa začíname stávať sami sebou a tu niekde začína obdobie, kedy sa možno po prvý krát  vážne zaujímame o svoju stravu a o to, čo konzumujeme. Niektorí s tým začnú možno až po strednej, či vysokej škole, keď začínajú samostatne žiť, alebo keď prídu nejaké zdravotné problémy.

To uvedomenie príde akosi samo od seba, skôr či neskôr. Zrazu začneme našu potravu vnímať inými očami. Vidíme veci inak. Vypustíme mäso, pretože nám možno nerobí dobre, alebo si uvedomíme utrpenie zvierat, ktoré sa za ním skrýva. Z podobných dôvodov možno vyradíme zo svojho jedálnička mlieko a ostatné živočíšne produkty. Vyradíme lepok, pretože škodí nášmu tráveniu a tiež ďalší biely jed, ktorým je cukor.

A tak sa niektorí postupne a niektorí ihneď dostaneme k nejakému zdravšiemu stravovaniu. A toto stravovanie sa pre väčšinu z nás stáva hlavne spočiatku cestou ku zdraviu, snažíme sa prinavrátiť svojmu telu stratené zdravie. Pre niektorých je to životný štýl a pre niektorých pomôcka pre dosiahnutie ďalších cieľov vo svojom živote.

Mám však pocit, že strave niekedy prikladáme až príliš veľký význam. Strava  sa u mnohých stáva nejakým cieľom, zmyslom, keď sa pomocou nej snažia vybudovať krásne,  zdravé, silné telo. Snažia sa, aby v pokročilom veku nemali ani jednu šedinu, vrásku... Je to život orientovaný na fyzické telo, na to fyzické telo, ktoré budeme musieť raz opustiť. Čas nezastavíme, čas beží a platí aj pre naše telo. A rovnako beží pri rôznej strave. Áno, je dôležité starať sa o toto telo ako najlepšie vieme, snažiť sa o to, aby bolo zdravé, silné, odolné a aby čo najdlhšie vydržalo a slúžilo nám aj ostatným. Poskytnúť mu čo najlepšiu stravu, pohyb, čerstvý vzduch, oddych. Ale je toto zmyslom nášho života?  Je zmyslom vypestovať si telo supermuža či superženy, ktorému sa ani vlások na hlave neskriví?

Myslím si, že telo je len prostriedok k dosiahnutiu iných cieľov, ktoré nie sme schopní dosiahnuť bez ľudského tela. A aby sme tieto iné, vyššie ciele mohli v našom živote uskutočniť, mali by sme sa o svoje telo s láskou starať, no zároveň z neho neurobiť kult. Ísť zlatou strednou cestou. Čistá strava, bez násilia a utrpenia, zdravý pohyb a následne zdravé telo by mali byť prostriedkom k dosiahnutiu určitých cieľov. Takáto strava nás prinavracia späť k naším koreňom, späť k podstate, k prirodzenosti. Vďaka nej dokážeme lepšie vnímať svoje fyzické telo a následne aj ďalšie úrovne svojho bytia – psychické a duševné. Preto je úžasnou pomôckou na ceste do vlastného vnútra. Na ceste hľadania vnútornej krásy, božskej podstaty.

Skúsme si teda vo svojom zvnútornení položiť otázky a hľadať na ne odpovede. Kto som? Odkiaľ som sem prišiel? Akú mám úlohu, čo je mojím poslaním? A kam pôjdem, keď skončí tento život?

Sme tu kvôli tomu, aby sme zanechali nepoškodené telo? Aby sme splodili veľa detí? Aby sme zarobili veľa peňazí a nahromadili veľký majetok? Toto všetko tu budeme musieť aj tak raz zanechať. Alebo sme tu pre iné, vyššie ciele?

Radovan a Evka